Príbeh o trenažéri
V útulnej novej kancelárii, ktorú si mama Hermiona a otec Sebastián zariadili v ich dome, práve panoval pokojný podvečer. Deti, malý Oliver a jeho sestrička Patrícia, si obzerali veľkú obrazovku na otcovom stole, kde svietili rôzne obrázky moderných strojov. Boli to eliptické trenažéry od rôznych dodávateľov.
Otec Sebastián práve premýšľal, od koho budú kupovať nové modely do ich e-shopu, keď sa Oliver zvedavo spýtal:
„Mami, čo sú to tie veľké stroje? A na čo sú dobré?“
Mama Hermiona sa usmiala, prehodila si vlasy a pohodlne sa usadila do kresla. Vedela, že jej syn miluje rozprávanie príbehov, najmä keď išlo o históriu vecí, ktoré predávali v ich obchode. A tak sa zhlboka nadýchla a začala…
Začiatok eliptického trenažéra, nápad inžiniera Davida
„Dávno, dávno… no vlastne nie až tak dávno, bol jeden múdry muž menom David. Bol inžinier a pracoval pre spoločnosť, ktorá sa volala Precor. Jeho práca nebola len taká obyčajná, skúmal, ako sa ľudia pohybujú, keď bežia, chodia, alebo cvičia. A všimol si jednu dôležitú vec…“
„Akú?“ spýtal sa Oliver netrpezlivo.
„No predsa to,“ pokračovala mama Hermiona, „že ľudia, ktorí bežia na bežeckom páse, často cítia bolesť v kolenách a členkoch. Každý krok znamená tvrdý dopad na podlahu a telo tým trpelo. A tak si David povedal: ,Musí existovať lepší spôsob, ako bežať, ale bez bolesti!'“
Vynález eliptického trenažéra
„A vymyslel ho?“ nadchol sa Oliver.
„Áno! V roku 1995 predstavil prvý eliptický trenažér. Bol to stroj, ktorý mal pedále a pohyboval sa tak, že pripomínal beh, ale bez tvrdých nárazov na chodidlá. Nohy sa pohybovali v eliptickom, teda vajíčkovom tvare, a preto dostal názov eliptický trenažér. Bol to veľký objav, pretože ľudia konečne mohli cvičiť, posilňovať nohy aj ruky a pritom sa nemuseli báť, že si zrania kolená.“
Oliver sa zamyslel: „Takže je to ako lietajúci beh?“
„Presne tak, môj šikovný Oliver!“ mama Hermiona nadšene prikývla. „Je to ako lietajúci beh, pretože tvoje nohy nikdy nedopadnú na tvrdú zem. Ale vieš, čo bolo ešte zaujímavejšie?“
Eliptický trenažér a jeho iné názvy
„Keď sa eliptické trenažéry rozšírili do sveta, ľudia im začali hovoriť rôznymi menami,“ vysvetlila mama Hermiona.
Oliver zvedavo naklonil hlavu: „Ako napríklad?“
„Niektorí im hovoria crossový trenažér, pretože pohyb pripomína bežcov na lyžiach, takzvaný cross training. Iní ich volajú jednoducho orbitrek, čo je názov, ktorý si obľúbili hlavne v Európe. Niektorí zas používajú názov elliptical trainer, pretože tak sa volajú v anglicky hovoriacich krajinách.“
Oliver nadšene vyskočil: „Takže keď niekto povie orbitrek, myslí tým to isté ako eliptický trenažér?“
„Presne tak,“ prikývla mama. „Je to ten istý stroj, len rôzne pomenovaný. Každý jazyk si ho prispôsobil podľa seba.“
Prečo je eliptický trenažér taký obľúbený?
„Keď ľudia začali trenažéry používať, zistili, že pri cvičení zapájajú nielen nohy, ale aj ruky. A tým sa eliptický trenažér stal ešte obľúbenejším, pretože si na ňom mohli cvičiť celé telo, nohy, ruky, brucho aj chrbát.“
„Takže ho používajú aj športovci?“ spýtal sa Oliver.
„Samozrejme! Veľa bežcov, cyklistov, či dokonca lyžiarov ho používa, aby si udržali kondíciu, keď vonku prší alebo sneží. A v nemocniciach ho majú aj ľudia, ktorí sa zotavujú po úrazoch, pretože je veľmi šetrný ku kĺbom.“
Poučenie: zdravie je naša najväčšia hodnota
Oliver sa rozhliadol po miestnosti a povedal: „Takže keď u nás niekto kúpi eliptický trenažér, pomáhame mu byť zdravý?“
Mama Hermiona sa na neho s úsmevom pozrela a pohladila ho po vlasoch. „Presne tak, Oliver. Pomáhame ľuďom starať sa o svoje telo, aby mohli byť zdraví a cítili sa dobre. Preto je také dôležité hýbať sa a cvičiť, aby nám telo dlho slúžilo.“
„A čo keď niekto necvičí?“ opýtal sa Oliver.
„Keď sa nehýbeme, naše svaly slabnú a telo stráca silu. Každý pohyb, aj keď len krátka prechádzka, nám pomáha zostať zdraví. A trenažéry ako eliptický sú skvelé, pretože šetria naše kĺby a udržujú nás v dobrej kondícii.“
Záver – Odkaz na budúcnosť
Oliver sa vzrušene usmial. „Takže keď trošku vyrastiem, môžem si vyskúšať lietajúci beh aj ja?“
„Samozrejme!“ usmiala sa mama Hermiona. „Ale iba ak si predtým napíšeš úlohy!“ dodala s úsmevom.
„Dobre, dohodnuté!“ prikývol Oliver.
O chvíľu už celá rodina sedela pri večeri a otec Sebastián im rozprával, ktorý trenažér sa mu páčil najviac. No Oliver vedel, že tentoraz si z tohto večera odniesol niečo viac, nie len príbeh o vynáleze, ale aj dôležité posolstvo: Zdravie je naša najväčšia hodnota a pohyb je kľúčom k šťastnému životu.
A možno raz, keď bude dospelý, rozpovie tento príbeh aj svojim vlastným deťom… a naučí ich, že každý pohyb sa počíta. 🚀